Projekt sa zameriava na kolóniové druhy - brehuľa hnedá (Riparia riparia) a včelárik zlatý (Merops apiaster), na ich monitoring, popularizáciu a zlepšenie hniezdnych podmienok.
Pohraničné územie Českej republiky a Slovenska je jedno z najintenzívnejšie hospodársky využívaných v oboch krajinách. Územia majú vysokú mieru industrializácie a pôvodné mokraďné biotopy a vodné toky boli zregulované za účelom vyrábania vodnej energie. Takto zanikli mnohé cenné biotopy a lokality pre výskyt vtáctva a náhradné lokality vytvorené ako kompenzácie neboli vhodne udržiavané. Územia vzhľadom k ich polohe a reliéfu patria aj medzi tie v oboch krajinách, ktoré sú najintenzívnejšie poľnohospodársky využívané. Pritom sa však nejedná o územia, ktoré by boli bezvýznamné. Naopak údolím Váhu a Moravy vedú jedny z najdôležitejších migračných trás vodného vtáctva v Európe a sú aj významnými hniezdiskami pre túto skupinu vtáctva, keďže jemné náplavy týchto riek na miestach, kde sú ťažbou piesku odkryté steny piesku a spraše, vytvárajú optimálne podmienky na hrabanie hniezdnych nôr a vznik kolónií. Prihraničné územie je na severnej hranici rozšírenia niektorých teplomilných druhov vtáctva (včelárik). V súvislosti s globálnymi zmenami klímy sa práve v populáciách týchto vtákov odrážajú zmeny najviac a sú tak najviac citlivé na negatívne zásahy do krajiny. V dôsledku intenzívneho využívania krajiny veľká časť zdrojov v ochrane prírody bola nasmerovaná v oboch krajinách do iných území so zachovalejšou prírodou, a to napriek významu lokalít v prihraničnej oblasti.
Kolóniové druhy ako včelárik a brehuľa sú najviac ohrozené rýchlymi zmenami (povodne, zosuvy, zarastanie) , pretože hniezdia vo veľkých počtoch na niekoľko málo lokalitách a zničenie týchto málo lokalít môže viesť k úplnému vyhynutiu druhu v regióne. Pritom ako preukazujú výsledky z krúžkovania vtáctva, jedná sa o jednu populáciu vtáctva v prihraničnom území, ktorá často mení lokality výskytu na oboch stranách hranice, a preto je nutná jej koordinovaná ochrana na oboch stranách hranice.
V minulosti zaniknuté hniezdiská stále poskytujú vysoký potenciál pre obnovu alebo vznik nových hniezdnych lokalít. Preto budú nutné opatrenia na zlepšenie poznania rozšírenia vzácnych druhov, prijatie jednoduchých ochranárskych opatrení a drobných zásahov, ktoré často môžu prispieť k zásadným pozitívnym zmenám.